Jednoduché tipy, ako nenaletieť hoaxom a dezinformáciám

Žijeme v mediálnej dobe, v ktorej koluje obrovské množstvo informácií valiacich sa na človeka z jednotlivých druhov médií. Nie všetky informácie sú ale pravdivé.

Je veľmi jednoduché uveriť “dobre vyzerajúcej” lži, čo dnes využívajú rôzne webové stránky a dokonca aj politické strany. Vymyslené a dezinformačné správy sa objavujú hlavne v online priestore. Existujú tipy, vďaka ktorým ľahšie odhalíte, či sa jedná o spravodajstvo alebo dezinformáciu či hoax.


1. Je uvedený autor textu?


Médium, ktoré si stojí za svojím obsahom, nezatají mená svojich redaktorov a prispievateľov. Autori článkov sú podpísaní a nesú plnú zodpovednosť za svoj text. Čitateľ sa tak vie ľahko dopátrať ku ďalším zverejneným článkom, ktoré autor napísal. Veľakrát majú zverejnené aj kontaktné údaje, napríklad mail alebo profily na sociálnych sieťach, aby sa s nimi čitatelia vedeli skontaktovať.


Naopak, “alternatívne médiá”, nezverejňujú mená svojich redaktorov a prispievateľov. Na takých stránkach autor vystupuje pod prezývkami, napríklad ako “admin” alebo “redakcia”. A nie, naozaj to nie je kvôli tomu, aby ich CIA kvôli tajným informáciám nevypočúvala. Nepodpísaný autor nenesie žiadnu zodpovednosť za svoje vydané články, takže môže napísať aj klamlivé, vymyslené informácie a šíriť poplašné správy.


2. Kto je majiteľom webstránky?


Na serióznych webových stránkach viete ľahko zistiť, kto je prevádzkovateľom a kto tvorí obsah stránky. Tieto informácie sa nachádzajú väčšinou dole v pätičke stránky alebo aj v kategóriách “Kontakt” či “O nás”. Na pochybných webových stránkach kontaktné údaje na konkrétnych ľudí nenájdete.


Vďaka stránkam ako je whois.com/whois sa dá zistiť, kto si registroval doménu webstránky a z akej krajiny. Slobodný internet však dáva možnosť registrovať si domény aj anonymne v zahraničí. Túto možnosť využívajú hlavne “alternatívne médiá” a ďalšie pochybné stránky, ktorých majitelia nechcú, aby sa s ich menami spájal pochybný web.


3. Kategórie: Správy, zaručené správy, UFO, chemtrails?


Odhaliť dezinformačný web môže byť niekedy ťažšie. Na niektorých weboch sa okrem dezinformácií a konšpirácií objavia správy, ktoré sú prevzaté od tlačových agentúr (TASR, SITA). Týmto sa web tvári ako seriózne médium, avšak správy sa miešajú s dezinformáciami a konšpiráciami. Ak sú medzi klasickými správami (spravodajstvo, politika, veda, atď.) aj svedectvá o UFO, alebo “zaručené správy” o manipulovaní s počasím, buďťe na pozore.


4. Vyvoláva titulka strach, či paniku?


Pri tvorbe článku si redaktori dajú záležať aj na dobre napísanej a výstižnej titulke. Tá určuje, či si na článok ľudia kliknú a prečítajú. Titulka má korešpondovať s obsahom článku, má byť pútavá, avšak len informatívna. Ak titulka vyvoláva emócie, hlavne negatívne, strach či paniku, alebo nabáda ku zdieľaniu, mali by sme byť obozretnejší. Správa, ktorá je založená na faktoch, nepotrebuje agresívnu titulku. Alternatívne médiá radi využívajú clickbajty. Označuje pútavý ale klamlivý titulok, ktorý na základe slov (“šok”, “hrôza”, “keď uvidíte TOTO”, “zdieľaj, kým nezmažú”,…) núti čitateľa, aby na článok klikol alebo zdieľal. Veľakrát sľubuje niečo, čo čitateľ v článku ani nenájde. Vďaka clickbajtovým titulkom sa zvyšuje návštevnosť stránky a príjem z reklám.


5. Je na obrázku a na videu všetko v poriadku?


Aj fotografie a videá, ktoré vyzerajú dôveryhodne, môžu byť podvrh. Existujú rôzne nástroje cez ktoré si môžete overiť pravosť fotografie, či s ňou bolo manipulované a kde všade sa fotografia objavila. Najjednoduchšie si obrázky viete overiť pomocou Google a služby Google obrázky. Fotografiu môžete overiť aj cez webovú adresu tineye.com.


Nielen s fotografiami sa manipuluje. Overiť video môžete napríklad na stránke https://citizenevidence.amnestyusa.org.


Fotografie môžu slúžiť k manipulácií, aj keď nie sú priamo upravené. Stačí, ak konšpirátor nájde vhodnú fotografiu a napíše šokujúci príbeh, ktorý vyvoláva strach, zlosť, smútok alebo nenávisť. Typickým príkladom je napríklad fotografia lode z Albánska. Fotografia vznikla 8. augusta 1991, kedy po páde diktatúry v Albánsku, 20 000 Albáncov obsadilo nákladnú loď Vlora, ktorá prevážala cukor. Snímka sa na slovenskom, českom a maďarskom internete šírila ako nenávistná fotografia, na ktorej sú migranti z Afriky. (Celý článok o lodi si môžete prečítať na webe Denník N)


Fotografie lode Vlora z roku 1991. Zdroj: Denník N.
Fotografie lode Vlora z roku 1991. Zdroj: Denník N.